Meno David Fincher evokuje mnohé. Kovový a chladný color-grading jeho filmov, nekonvenčná štruktúra narácie, perfekcionizmus pri kompozícii záberov a pochopiteľne jedny z najzaujímavejších postáv v dejinách moderného filmu. Asociujeme si ho s posadnutosťou opakovanými zábermi pre docielenie najlepšieho možného výsledku a s výberom materiálu konfrontujúceho najtemnejšie zákutia našej morálky. Jedna z posledných vecí, ktorá by nám pri prvom pohľade na jeho tvorbu napadla, by bolo označiť ju nálepkou CGI. A to aj napriek tomu, že  snímka ako The Social Network obsahuje viac VFX záberov ako nová Godzilla (1 000 vs. 960). Je to preto, že Fincher je majstrom zavádzania a klamu.

 

A v rovine vizuálneho rozprávania dosahuje tento cieľ primárne práve používaním digitálnej kompozície a CGI. Fincher pracuje na hraniciach technologických možností celú svoju kariéru, ktorá začala dávno pred tým, než sa stal filmovým režisérom. A vďaka trom dekádam skúseností (nesporne aj vďaka ohromnému talentu) má režisér cit pre to kedy a ako použiť efekt efektívne. Práve v premenných „ako“ a „kedy“ tkvie tajomstvo využitia nevšedného potenciálu, ktorý filmárom dnešné technológie ponúkajú.

 

 

Pozrime sa napríklad na prvú scénu z kultového Fight Club. Kamera sa z pohľadu na Tylera stojaceho v okne výškovej budovy presúva smerom dole, kde nás plynule zavedie až do garáže, aby odhalila dodávku plnú výbušnín a pripravila tak pôdu pre posledný akt filmu. Bez CGI by sme potrebovali 4 separátne zábery (garáž, dodávka, nitroglycerín a časovač). Technicky by sme pochopiteľne dostali identické informácie, no žiaden zo 4 záberov by nedokázal ukázať vzdialenosť, lokáciu a prepojenie s Tylerom a Rozprávačom. Inými slovami, Fincher má v obľube ukázať publiku presne to, kde sa v daný moment nachádzame a vďaka CGI môže tieto detaily odhaliť v podobe, akú by mu tradičná fimárčina neumožnila. Ďalším na pohľad jednoduchým príkladom je použitie tzv. „establishing shot“, alebo ak chcete záberu, ktorý publiku oznamuje príchod do/zmenu lokácie.

 

No a keďže Fincher je Fincher, jednoduchým a konvenčným riešeniam sa vyhne oblúkom. Zamyslite sa, ako by ste publiku oznámili, že dej nás zaviedol do San Francisca. Iste, môžete použiť ľubovolný záber na ikonický Golden Gate Bridge. Ten sa ako taký nezmenil od svojej konštrukice, takže je vhodný pre ľubovolné časové obdobie. A je použitý v každom jednom filme odohrávajúcom sa v San Fransicu. No Zodiac sa neodohráva v blízkosti slávnej stavby a namiesto lenivého replikovania konvenčného elementu otvorí Fincher sekvenciu pohľadom na tamojší prístav v podobe, akú mal v roku 1969. S historicky presne replikovaným pohľadom na mesto. Uhádli ste. Celé mesto je v tomto prípade vytvorené v počítači.

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

Pravdou je, že drvivá väčšina exteriérových scén v Zodiacu je digitálne upravená, aby verne napodobnila vzhľad vtedajšieho mesta. Fincher chcel divákom sprostredkovať čo najautentickejší zážitok. Ten paradoxne docielil použitím nezanedbateľného množstva digitálnych efektov. 

 

No Fincher používa CGI pre viac ako len historickú presnosť. Jeho „kedy“ je vždy, keď môže dodať rozprávaniu hĺbku. Či už budovaním napätia alebo prechodom celého mesta do novej éry. Tieto prvky vždy slúžia na pozdvihnutie príbehu a formy, v akej je prezentovaný. Ako príklad poslúži Henley Royal Regatta scéna z The Social Network. Tá je skomponovaná z 57 záberov a každý jeden z nich je CGI. Prezentované sú nam digitálne vymenené pozadia, ktorých zámerná rozostrenosť a neprirodzená vzdialenosť reprezentuje izoláciu bratov Winklevossovcov od všetkého čo sa deje okolo nich. Inými slovami, Facebook a ich snaha o odhalenie Marka sa stali tak významnými, že ich ostanté ciele sa stali oveľa menej signifikantnými.

 

A práve správne použitie digitálnych efektov (v kombinácii so skvelou Reznorovou hudbou) dokáže túto emóciu predať a to bez toho, aby na seba pútal pozornosť. Práve to je najdôležitejou esenciou CGI vo Fincherovej tvorbe - jeho použitie takmer nikdy nie je očividným. Ďalším skvelým trikom tejto scény je záber na obe dvojčatá, ktoré, ako iste viete, stvárnil jeden herec - Armie Hammer. Režisér namiesto jednoduchého strihu umiestnil oboch bratov do jediného záberu a v post-produkcii následne nechal dorobiť Hammerovu tvár na telo jeho dvojníka. Všetko vďaka možnostiam súčasnej technológie.

 

 

David Fincher má pre digitálne efekty ďalšie skvelé využitie - takmer vždy používa CGI krv. Je tak úplným opakom ďalšieho velikána súčasnosti, Quentina Tarantina, ktorý krv vždy točí ako praktický efekt priamo na placi. Ak ste videli Zodiac, viete, že sa dočkáme relatívne veľkého počtu fyzicky vyobrazených vrážd, no film neobsahuje jediný záber na „praktickú krv“. Podobne je to aj s Girl with  the Dragon Tattoo. Každá jedna kvapka krvi vo filme je CG, vrátane tej, ktorú zo seba Daniel Craig zmýva v sprche, čo je úplne nová úroveň sofistikovaného digitálneho efektu. Tento prístup má aj svoj praktický dôvod. Natáčanie scény bez nutnosti neustáleho opravovania make-upu je neporovnateľne jednoduchšie, čo znamená, že Fincher môže točiť jednu scénu či záber koľkokrát sa mu zachce bez neustálej potreby pripravovať celý pľac odznova. A my predsa vieme, že David Fincher rád točí obrovské množstvo opakovaní. Následný najlepší záber potom dostane v post-produkcii potrebné efekty ako krv, oheň, paru a akúkoľvek inú potrebnú „maličkosť“.

 

 

Režisérova posadnutosť najmenšími detailami sa tiež manifestuje v jeho rozhodnutiach používať digitálne efekty. Ak ste sa niekedy čudovali prečo, sa v Gone Girl gumení medvedíci odrážajú od Nickovej hlavy tak dokonale plynulým spôsobom a navyše vždy ostávajú v zábere... Je to preto, že sú CGI. Takisto ako perfektná golfová jamka Amy, či niečo na pohľad tak banálne, ako medzera v ofine Rooney Mara v Girl with the Dragon Tattoo. Tá bola compositorom pridaná v post-produkcii, keďže daná scéna bola natočená v priebehu viacerých dní a pre zachovanie kontinuity príbehu na plátne musela Mara v každom zábere vyzerať identicky. Podobný zmysel pre detail bol aplikovaný pri Craigových poznámkach, ktoré boli viackrát digitálne prepisované podľa toho, ako sa prepisoval scenár.

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

Veľké množstvo týchto elementov vám možno príde prehnané, no faktom je, že dnešní diváci sú schopní neodpustiť aj tú najmenšiu chybu. Čo je však dôležitejšie, Fincherove filmy sú o detailoch. Jeho postavy sú vyšetrovatelia, detektívi a ľudia posadnutí hľadaním odpovedí. To všetko je v jeho snímkach premietnuté a režisérova obsesia s technickými detailami demonštruje, prečo dnes patrí medzi tie najväčšie tvorivé sily Hollywoodu. V mnohých jeho scénach sú utopené tisícky hodín práce VFX umelcov a ľudia z princípu odmietajúci CGI si jeho perfekcionistické využitie vo Fincherovej tvorbe možno nikdy neuvedomia.

 

Vráťme sa ale ešte ku Girl wit the Dragon Tattoo. Záverečná naháňačka na motorke zhltla monštróznu porciu pracovného nasadenia VFX tímu a to najmä pre digitálnu výmenu hlavy kaskadéra za hlavu Elizabeth. Pritom jednoduchým a finančne oveľa lacnejším riešením by bolo dať jej na hlavu prilbu a natočiť celú scénu s kaskadérom. Film nám navyše niekoľkokrát jasne hovorí, že Elizabeth nikdy bez helmy nejazdí. Podobné riešenie by ale bolo v rozpore s rozprávaním. Elizabeth prenasleduje vraha, ponáhľa sa a je dostatočne odhodlaná ho dolapiť, aby si nelámala hlavu s tým, že nemá čas nasadzovať si prilbu. CGI tak Fincherovi umožnilo natočiť scénu efektívne a bezpečne, bez obetovania logiky príbehu a charakterového vývoja.

 

 

Vizuálne efekty vo Fincherových filmovch vždy slúžia príbehu. Nie sú tam na to, aby boli viditeľné alebo aby nás ohromili. Sú tam, aby nám pomohli ponoriť sa do sveta jeho príbehov. David Fincher lepšie ako mnohí rozumie tomu, že nezáleží na tom, akú technológiu používate. Jediným dôležitým faktorom je ako a prečo, pričom prečo by vždy malo byť zodpovedané vetou „aby bola dosiahnutá najlepšia podoba tvorcovej vízie a vyrozprávaný ten najlepší možný príbeh.“ Slovami samotného majstra: „Práve fakt, že vyvolať v publiku emóciu si vyžaduje obrovské množstvo práce a snahy je esenciou a kúzlom filmu“.

 

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

 

David Fincher: Neviditeľné počítačové efekty a detaily alebo ako využiť obrovský potenciál CGI v scénach, v ktorých si to nikdy nevšimnete

Ohodnoť článek
33