Pár zobrazení Steva Jobsa už vzniklo. Naposledy sa tejto úlohy zhostil Ashton Kutcher, ktorého podoba so slávnym technologickým priekopníkom bola niekedy až zarážajúca. Mňa ale nepresvedčil, aby som si snímku pozrel. Keď som sa ale dozvedel, že režisér Danny Boyle, scenárista Aaron Sorkin a Michael Fassbender idú spraviť nového Jobsa, uslintal som si tričko. Steve Jobs sa vychyľuje zo skutočnosti, niektoré dialógy sú úplne vymyslené, iné zas poupravené, no niektoré sú aj pravdivé. Toto si je treba uvedomiť hneď na začiatku. Ak sa s tým zmierite, čaká vás úžasný biografický počin. 


Ten je rozdelený na tri časti, na tri dôležité dni Jobsovho života, na tri najdôležitejšie prezentácie jeho produktov v 20. storočí. Nebudem písať, o aké ide. Fanúšikovia Applu a obdivovatelia tohto pána budú vedieť, o čom hovorím, no a vy ostatní aspoň nebudete vedieť, čo máte čakať. Dialógy sú upravené a pozmenené, no tok dejín si Boyle nevymyslel, a tak nebudete dejom veľmi prekvapený. Ja som „lásku“ k Jobsovi, respektíve k jeho práci a schopnostiam našiel až po prečítaní biografie od Isaacsona (nie som jabĺčkar a v živote som sa nehral s iPhonom), no ako v nej, tak aj vo filme a vlastne zo všetkých zdrojov vieme, že Jobs bol necitlivý, neempatický, ignorantský a bezočivý človek, ku ktorému to ľudí aj tak ťahalo a pod ktorým sa zaslúžili o najväčšie technologické revolúcie 21. storočia. Ak viete aj toto, budete Fassbenderovmu Jobsovi fandiť napriek tomu, že sa na plátne občas chová ako debil. Občas je však aj vtipný, miestami vo vás vyvolá emócie, no v drvivej väčšine času vo vás vyvolá dojem, že sa pozeráte na skutočné zábery s Jobsom, akurát sa na seba o trochu menej podobá.

 

Fassbenderov Jobs si suverénne kráča za Oscarmi za potlesku všetkých divákov (Recenzia)


Michael Fassbender ale opäť preukázal svoju extratriedu. Je najlepším Jobsom, akého si mohol Danny Boyle vysnívať. Nie Bale, nie DiCaprio, Fassbendera budete milovať a ospevovať pred každým svojim kamarátom. Akoby pochopil Jobsovu ideológiu, spôsob chovania, jeho podstatu a miestami aj mimiku či zmysel pre humor. Na dve hodiny na plátne stal najlepším možným Jobsom, akého kedy pravdepodobne dostaneme, no nebol v tom filme sám. Úžasne mu sekundovali Kate Winslet, Michael Stuhlbarg (strašne sa mi podobal na Joaquina Phoenixa v Master a Her) či Jeff Daniels, ktorý si účasť v tomto filme užíval po „Fassym“ asi najviac. Všetko to ale stálo na vycibrenom scenári od Aarona Sorkina, ktorého prácu v posledných rokoch proste musíte milovať. Pevne postavené mantinely dialógov a ich úžasná výstavba ma priam nadchla. Nie je pritom vôbec uponáhľaná, nemusíte sa báť, že by tempo nelogicky skákalo alebo že by sa postavili chovali nelogicky len kvôli tomu, aby vyostrili situáciu. Na dialógoch stojí celý film, a Sorkin si dal náramne záležať na tom, aby fungovali presne tak, ako ich Boyle potreboval. Ostré, vtipné, inteligentné, skvelo zrýchľujúce tempo a vytvárajúc dusnú atmosféru, v ktorej sa cítia zle len postavy, zatiaľ čo si ju divák vychutnáva.

 

Bravúrne zrežírované scény, či už v uzavretých miestnostiach alebo pri Jobsových „prechádzkach“ potrebný efekt, aby sa divák nezačal v nekonečnom prílive slov nudiť. A práve nuda je to posledné slovo, aké vám pri sledovaní napadne. Úžasná chémia medzi hercami a uveriteľné chovanie postáv v závislosti na ich skutočných či filmových vzťahoch, rôznorodosť prostredia (hoci sa stále pohybujeme v divadelných priestoroch), úžasné dialógové bitky a konfrontácie Jobsa s Wozniakom (Rogen) či Sculleym (Daniels) občas až vyrazia dych, len aby sa o emócie hneď na to postarala Steveova dcéra Lisa (Ripley Sobo a Perla Haney-Jardine). 

 

Fassbenderov Jobs si suverénne kráča za Oscarmi za potlesku všetkých divákov (Recenzia)


Žiaľ, niečo mi tam aj chýbalo. Model troch dôležitých momentov v Jobsovom živote sa mi páčil, rovnako ako fakt, že sa film zameral len na problémy a rozhovory Steva pred prezentáciami jeho produktov, chýbala mi však nejaká výrazná javisková scéna či Jobsov výstup. Všetko je to tak prirodzene modelované na veľkolepý finiš v odraze reflektorov, a už len kvôli nemu sa vydám do kina ešte raz. Chýbali mi aj iné, dôležité osoby v Jobsovom živote, Boyle si ale vybral túto cestu a ja mu to nemôžem mať za zlé, pretože ma ohúril a splnil moje požiadavky. Veľmi rád by som si pozrel aj pokračovanie, kde by sa zameral na 21. storočie, no to asi ostane len mojim zbožným prianím. Nový Boyle má skvelý náboj, úžasné dialógy, precízne vystavaný scenár a brilantné herecké výkony. Akoby ste sa pozerali na akčný film, kde miesto zbraní a nábojov lietajú ostré slová, úžasné argumenty a hlavne citeľne subjektívny Jobsov postoj k istým veciam. Potešila aj hudba, a ani kamera so strihom neurazili, hoci som nimi unesený nebol. Tie necelé dve hodinky ubehli ako voda a nikdy som sa nenudil, ba naopak, dúfal som, že toho dostanem ešte viac... prišiel však záver a mne bolo jasné, že to bolo ukončené priam dokonalo. 9/10

Jaké hodnocení bys dal ty?
0/10
Ohodnoť článek
0