Na Slovensku zatiaľ nie až tak veľmi známy, no vo svete obľúbený poskytovateľ online filmov a seriálov. Rozhodli sme sa vám teda priblížiť históriu tohto fenoménu, základné info a porovnanie s konkurenciou. 

 

Myšlienka založiť Netflix sa zrodila v hlave Reeda Hastingsa, niekdajšieho zakladateľa softvérovej firmy Pure Software. Keď musel Hastings zaplatiť pokutu 40 dolárov za oneskorené vrátenie filmu Apollo 13, povedal si, že je hlúpe dodržiavať dátumy na vrátenie filmov a po nedodržaní platiť pokuty. Hastings o sebe ešte dnes tvrdí, že nebol dobrý CEO Pure Computers, tak sa rozhodol svoju firmu predať. Zo 700 miliónov dolárov z predaja, 2,5 milióna ihneď investoval do založenia Netflixu. Jeho spoluzakladateľom bol Marc Randolph, ktorý predtým pôsobil ako viceprezident v softvérovej firme Borland International. 29. augusta 1997 bola spustená stránka Netflix, ktorá mala v tej dobe iba 30 zamestnancov a k dispozícii iba 925 filmov.

 

 Zakladateľ Netflixu Reed Hastings

Fenomén menom Netflix - od požičiavania si DVD poštou až po online streamovanie

 

Sídlo Netflixu v Los Gatos v Kalifornii

Fenomén menom Netflix - od požičiavania si DVD poštou až po online streamovanie

 

Princíp bol jednoduchý. Čo ste si požičali, za to ste si zaplatili a onedlho vám to prišlo poštou priamo domov. Netflix sa chcel líšiť tým, že nebude pokutovať ľudí za oneskorené vrátenie DVD. Jednoducho ste si mohli DVD ponechať tak dlho ako ste chceli a ak ste si chceli požičať ďalšie, predošlé ste vrátili. V septembri 1999 predstavili mesačné predplatné a začiatkom roku 2000 upustili od bežného poplatku za vypožičiavanie si jednotlivých DVD. Zákazníci sa ale často sťažovali na dlhú čakaciu dobu, kým im ich objednané DVD dorazí domov, preto Netflix začal s okamžitým doručovaním zásielok. Čo si zákazník objednal, to si už na druhý deň mohol nájsť v schránke. Od tej chvíle si Netflix vydobyl postavenie na trhu. Požičiavanie si filmov za pár dolárov mesačne, na ako dlho len chcete a bez žiadnych iných skrytých poplatkov či pokút za neskoré vrátenie? Bola to jasná voľba pre mnohých filmových maniakov.

 

V roku 2000 bol Netflix ponúknutý za 50 miliónov dolárov na akvizíciu spoločnosti Blockbuster, ktorá takisto požičiavala filmy a konzolové hry cez poštu. Blockbuster ponuku odmietol. Netflix v máji 2002 predal 5,5 milióna svojich akcií - každú za 15 dolárov. 14. júna ich predal ďalších 825 000 za tú istú cenu. Množstvo týchto akcií dostali i samotní zamestnanci ako bonus ku svojim výplatám. Po prvých pár rokoch, čo bola spoločnosť skôr v strate ako v zisku, v roku 2003 konečne vykazovala zisk 6,5 milióna dolárov. V roku 2005 mali v ponuke už 35 000 titulov a denne doručili vyše milióna DVD diskov. V roku 2011 si poriadne polepšili, zisk činil 226 miliónov dolárov z príjmu 3,2 miliardy. V roku 2012 bola situácia už úplne iná. Odrazu sa zisky prepadli. Z príjmov 3,6 miliardy dolárov mali čistý zisk len 17 miliónov amerických dolárov. Spoločnosť je ochotná vlievať peniaze do nového obsahu, aby mali v ponuke čoraz čerstvejšie novinky. Ročne na to minú približne 2 miliardy dolárov, čo je poriadna čiastka. Rozhodne nešetria ani na vývoji svojich aplikácií a služieb, do tých sú ochotní investovať až 350 miliónov ročne. Obrovské množstvo peňazí ide taktiež do expanzie.

 

Netflix taktiež vyvinul rozsiahly personalizovaný systém, ktorý na základe hodnotenia filmov a seriálov zákazníkov pomáhal vybrať ďalšie DVD, ktoré by si mohli objednať. V októbri 2006 ponúkli 1 milión dolárov človeku, ktorý vytvorí lepší triediaci systém, než akým dovtedy služba oplývala. Podarilo sa to jednej skupine vývojárov, ktorá zbierala informácie odberateľov. Všimli si napríklad, že v piatok večer majú ľudia náladu na úplne iné filmy, ako v pondelok ráno. V roku 2010 bola už plne rozbehnutá súťaž zrušená, a to kvôli obavám o súkromie zákazníkov. 

 

Obdĺžniková obálka v ktorej zákazníkom chodia DVD a tie potom v tej istej obálke posielajú naspäť(štvorcová je vraj drahšia a firma by tak ročne zbytočne minula o 225 miliónov dolárov viac)

Fenomén menom Netflix - od požičiavania si DVD poštou až po online streamovanie

 

Vo februári 2007 doručila spoločnosť DVD s poradovým číslom 1 000 000 000. Po tomto míľniku sa začala uberať iným smerom. Spustili online streaming a od pôvodného zasielania filmov poštou pomaly upúšťali. Netflix paradoxne začal rásť ešte viac po tom, čo začali klesať predaje DVD medzi rokmi 2006 a 2011. Do roku 2010 biznis s online streamovaním tak rástol, že sa Netflix stal najnavštevovanejšou stránkou každý večer v Severnej Amerike. Ešte toho roku v novembri začali ponúkať online streamovanie oddelene od vypožičiavania DVD. 18. septembra 2011 Netflix oznámil reštrukturalizáciu spoločnosti a vznik samostatnej dcérskej spoločnosti Qwikster, ktorá by mala v ponuke okrem DVD filmov aj hry. O mesiac na to zmenili svoje rozhodnutie a biznis s DVD ostal Netflixu. Následne stratili 800 000 odberateľov v treťom kvartáli toho roku a vo štvrtom očakávali ešte väčšie straty. Predpoveď sa až tak veľmi nenaplnila. Vo štvrtom kvartáli roku 2011 stratili „iba" 610 000 odberateľov. Celkovo mali teda 24,4 milióna zákazníkov v USA. Roku 2012 vstúpil Netflix na európsky trh v krajinách ako Veľká Británia, Írsko, Fínsko a Švédsko. Hranicu 50 miliónov odberateľov (celosvetovo, z toho 36 miliónov v USA) pokorili v apríli 2014. Televízia CBS raz natočila aj reportáž vo vnútri Netflixu, s jej zakladateľom Reedom Hastingsom, v ktorom je vidieť, že filmy sa triedia podľa adresy presne ako na pošte. Zamestnanci plnia obálky ručne s pravidelnou prestávkou po každých 90 minútach. Video si môžete pozrieť na tomto odkaze.

 

A aké to je pracovať pre Netflix? Nuž, zamestnanci musia mlčať o tom, kde sa nachádzajú jednotlivé baliarne a logistické centrá, vraj preto, aby sa Netflix chránil pred ľuďmi, ktorí by na nich tlačili a obťažovali zamestnancov, aby im dali nové DVD filmy ešte skôr, ako sa dostanú na trh. Čo je ale najlepšia na práci v tejto firme je fakt, že pracovníci majú neobmedzené množstvo dovolenky. Nemyslite si ale, že by si nechodil do roboty vôbec, to by ťa ihneď vyhodili. Všetko má svoje hranice. 

 

Mapa krajín, kde Netflix momentálne funguje (červená) a kam sa chystá expandovať v najbližšej dobe (oranžová).

Fenomén menom Netflix - od požičiavania si DVD poštou až po online streamovanie  

Takže ako vlastne Netflix funguje dnes? V USA funguje stále aj požičovňa DVD či Blu-ray diskov cez poštu. Predplatitelia si môžu požičať filmy a nechať si ich tak dlho, ako sa im zachce. Naraz však môžu mať doma iba určitý počet filmov, ak si chcú požičať ďalší, jeden z predošlých musia vrátiť. Zvyšok sveta si musí vystačiť iba s online streamovaním. Ale úprimne si povedzme, kto si ešte dnes požičiava DVD? Momentálne sa dá pripojiť do služby aj s Facebook účtom, a tak viete svoje playlisty, odporúčania či históriu pozerania zdieľať aj s priateľmi. 

Ceny za jednotlivé balíčky sa pohybujú takto: 

  • $7.99/£5.99  mesačne za pozeranie obsahu na jednom zariadení v štandardnej kvalite
  • $8.99/£6.99 mesačne za pozeranie obsahu na dvoch zariadeniach v HD kvalite
  • $11.99/£8.99 mesačne za pozeranie obsahu na štyroch zariadeniach v HD a UHD kvalite

Predpokladám, že ceny na Slovensku za mesačné predplatné budú rovnaké ako tie v Amerike, len mena bude euro. Netflix chce totiž zavítať v najbližšej dobe do ďalších 20 krajín, medzi ktorými nebude chýbať ani Slovensko a Česká republika. Vedenie spoločnosti je ochotné pretrpieť nejaký ten čas s menšími ziskami, len kvôli tomu, aby bola ich internetová videopožičovňa dostupná v čo najviac krajinách. Nanešťastie pre nás, budeme si na to ešte musieť počkať. Má to však byť najneskôr do konca budúceho roka. Ak si zákazník zaplatí druhý alebo tretí spomínaný balíček a vie pozerať dve rozdielne veci na dvoch zariadeniach naraz. Netflix aplikácia je dostupná takmer na všetkých možných platformách či zariadeniach. Obsah si vieš pozrieť ako na iOS a OS X od Apple tak aj na Androide od Google, Windows/Windows Phone, Linux ale dokonca aj na Playstation 3 a 4, Playstation Vita, Xbox 360 a Xbox One, Nintendo 3DS, na väčšine SmartTV a Blu-ray prehrávačov či cez Google Chromecast. Možností je naozaj veľa. 

 

Čo sa týka konkurencie, máme tu HBO Go, ktoré však funguje iba ak si predplácate aj celý balíček HBO staníc. HBO však ponúka mnoho vlastných kvalitných projektov ako Game of Thrones, The Wire, Oz, Six Feet Under, The Sopranos a mnoho iných. Tým nechcem povedať, že Netflix nemá svoje kvalitné seriály, ale predsa len je v tom ešte stále nováčik. HBO taktiež ponúka streamovanie športových udalostí, spomedzi iných hlavne zápasy boxu. Ak sa však pozrieme na ročné tržby, čísla hovoria jasne. Netflix zarába 5,5 miliardy dolárov ročne, HBO iba „úbohých“ 105 miliónov. 

 

Fenomén menom Netflix - od požičiavania si DVD poštou až po online streamovanie

 

O miesto na trhu sa s týmito dvomi gigantmi bije ešte stremovacia služba Hulu. Tá má však jedno veľké mínus, a to sú reklamy počas sledovania. Veľa ľudí Hulu zatracuje práve kvôli tomu, že si platia službu a ešte počas toho musia sledovať reklamy. Ako posledného súpera by som spomenul ešte Amazon, ktorý má obrovské množstvo obsahu, no má to jeden háčik, zákazník si musí zaplatiť celú službu Amazon Prime, za ktorú musí zaplatiť 100 dolárov na rok hneď na začiatku. Potom síce má prístup k celému obsahu, ale k tomu má ďalšie služby, ktoré možno ani nevyužije, napríklad rýchle dvojdňové doručenie zásielok či bezplatné vypožičanie knihy z Amazon knižnice. Niekto ich možno využije, môj názor je, že skôr nie ako áno. Nebudem sa tu viac rozpisovať o konkurencii a rozdieloch iných služieb, o tých si viac povieme v ďalších článkoch, ktoré nás čakajú. 

 

V USA je momentálne veľmi populárna fráza „Netflix and chill" čo vo voľnom preklade môžeme považovať za „Netflix a relax". Na internetových fórach sa o tom vedú ďalekosiahle diskusie o tom, či je to naozaj pozeranie Netflixu a s ním spojený oddych, alebo len akýsi kód na pozvanie si partnera k sebe domov, kedy obaja začnú pozerať film a potom ... No veď viete, ako to chodí. Na YouTube sa na to pýtal ľudí BuzzFeed, video si môžete pozrieť nižšie.

 

 

A aké sú plány do budúcna? Netflix sa chce zameriavať predovšetkým na kvalitu, nie na kvantitu. Samozrejme, to neznamená, že nebude pridávať nový obsah. Reed Hastings, riaditeľ spoločnosti, sa vyjadril, že čo sa týka obsahu, chcú stále rásť, čo ale môže vyústiť aj ku zvýšeniu cien za mesačné predplatné. Ceny by sa vraj ale nemali meniť aj 10 rokov. Uvidíme, či sa Hastingsovi podarí splniť tento optimistický plán.

 

Ja osobne si Netflix veľmi chválim, predplácam si službu na dvoch zariadeniach v HD kvalite a úplne mi to stačí. Nabudúce sa môžete tešiť na pokračovanie článku, v ktorom sa budeme zaoberať konkrétnou autorskou produkciou od Netflixu (napr. House of Cards či Daredevil). Privítali by ste takéto články aj o iných podobných službách ako napríklad HBO či Amazon? Vyjadrite sa v komentároch. 

Ohodnoť článek
3
Zdroj: pr.netflix.com, Wikipedia, fool.com, techcrunch.com
Foto: devcon-const.com, timefordvd.com, fastlifeluxury.com, trendblog.net