Kto by nepoznal Charlieho Sheena? Playboya Holywoodu, už niekoľko mesiacov nezamestnaného, poznáme hlavne vďaka sitcomovej dlhohrajke od CBS, Two and a Half Men, kde bol donedávna hlavnou postavou, až kým mu nepreplo v hlave. Boli však časy, kedy Charlie nehral slabšiu verziu seba samého, ale bol súčasťou skutočnej hollywoodskej kinematografie, snažiac sa nasledovať vzor svojho otca. A tak ako každý herec, aj on mal film, ktorý ho vystrelil do čela. A tým filmom bola legendárna vojnová záležitosť Olivera Stonea, Platoon.


 

Tak, ako jeho súčasník, o ktorom som už písal, tak aj Platoon mal na plagáte helmu, veľmi podobnú tej z Full Metal Jacket. Rovnako sa jednalo o vojnu vo Vietname a rovnako sa príbeh sústredil okolo niekoľkých vojakov. No napriek tomu sa však jednalo o niečo úplne iné vzhľadom na to, že štýl Olivera Stonea v žiadnom prípade nepripomína Stanleyho Kubricka. Stoneov Platoon začína rovno na fronte na rozdiel od Full Metal Jacket, ktorá sa sústredí na výcvik rovno polovicu filmu, čo mu ale nijak neuberá na kvalite. Dosť však porovnávania, poďme k samotnému filmu.

Prvou otázkou asi je, čo z tohto filmu robí klasiku? Asi hneď niekoľko aspektov a tým prvým a hlavným bude jeho režisér. Oliver Stone je ostrieľaný hollywoodsky veterán, ktorý je zároveň aj veteránom vietnamskej vojny, čo ho kvalifikuje na to, aby napísal realistický scenár, ktorý keď je skĺbený s jeho talentom vyvoláva zimomriavky. Sám tvrdí, že podnetom na to aby spravil tento film mu boli The Green Berets Johna Wayna, v ktorých videl značnú absenciu reality a tak sa rozhodol sfilmovať vlastné skúsenosti.

 

 

Druhým aspektom sú určite herecké výkony zúčastnených, za ktoré však ďakujeme opäť režisérovi. A ďakujeme mu preto, lebo si svojich hercov pripravil dokonale. Chcete, aby film pôsobil ako jedna depresívna cesta plná pesimizmu, aký je vo vojne všadeprítomný? Deprimujte samotných hercov. Stone to docielil tým, že pred natáčaním museli všetci aktéri absolvovať dvojtýždňový vojenský výcvik, počas ktorého panoval prísny vojenský až vojnový režim, kde sa spalo, jedlo a pilo len veľmi málo. To síce doháňalo hercov k zblázneniu (Johnny Depp vraj nemal k tomu ďaleko), ale docielilo to presne to čo malo. Depresiu u hercov, ktorá sa odzrkadlila na ich výkonoch. Zvlášť ma dostal výkon Willema Dafoea, ktorý podal asi najlepší výkon svojej kariéry a miestami zatienil Charlieho.


 

Tretím aspektom boli samotní herci, ktorí sa na filme podielali. Toto je ako som už spomínal veľký kariérny skok pre Charlieho Sheena, zahviezdil tu Willem Dafoe, prvýkrát sa tu objavil Mark Moses, takisto Johnny Depp a aj Kevin Dillon známy ako Johnny Drama Chase z Entourage (všimnite si rovnakú gestikuláciu, je to ozaj vtipné).

Štvrtým aspektom bude určite dusivá atmosféra džungle, ktorá z filmu srší. Neustále napätie, kedy na jednotku vyskočí Vietkong sa strieda s hádkami uprostred čaty samotnej, v ktorej prebieha akási mini-vojna o hegemóniu a ukazuje nám to práve ten realistický obraz vojny, podkreslovaný soundtrackom od Samuela Barbera.

Piatym a podľa mňa posledným aspektom je príbeh. Príbeh Chrisa Taylora, ktorého stvárnil samotný Sheen vypovedá o mladíkovi z bohatej rodiny, ktorý sa dobrovoľne prihlásil do vojenskej služby a išiel riskovať svoj život z idealistických príčin. Neskôr však zisťuje, že vojna nie je to čo čakal a začína pochybovať, že toto peklo, ako ho sám nazval, prežije. Hlavná postava je v tomto príbehu zároveň aj rozprávačom vyjadrujúcim svoje pocity skrz listy babičke, kde jej opisuje svoj duševný stav, ktorý sa zo dňa na deň zhoršuje. K tejto postave pridajme súboj dvoch dôstojníkov, seržanta Barnesa (Tom Berenger) a seržanta Eliasa (Willem Dafoe), ktorý zápasia o nadvládu nad jednotkou. Zatiaľ čo Barnes preferuje zabíjanie všetkého čo sa hýbe vrátane civilov a Elias je skôr humánnejšieho zmýšlania. Tým docielia to, že rozdelia čatu na dva tábory. Jeden, pod vedením Eliasa, je stádo v podstate dobrých chlapov až chlapcov, ktorí za pomocou ópia a hudby unikajú pred realitou a druhý pod vedením Barnesa je banda nelútostných zabijakov, ktorým nevadí vraždenie a znásilňovanie civilov alebo šikanovanie nováčikov.

 

 

Osobne si myslím, že takto to vo Vietname skutočne vyzeralo a dôvod mám na to jednoduchý. Oliver Stone vo Vietname bol a neraz sa nechal počuť, že postava Taylora bola inšpirovaná ním samým. Príbeh je oproti Apocalypse Now, o ktorej ešte budem písať o dosť jednoduchší, ale aspoň nedáva priestor na nadmerné filozofovanie. Jednoducho rozpráva o tom ako vojna dokáže zmeniť charakter človeka. Práve preto bolo sloganom filmu „ Prvou obeťou vojny je nevinnosť“. A toto všetko robí z Platoon klasiku. Film, ktorý je povinnou výbavou amerických vojenských akadémii, štart pre Sheena a klasika pre Stonea podčiarknutá štyrmi Oscarmi nám ponúka „zábavu“ nielen pre fanúšika vojnových filmov. Vidíme sa pri ďalšom dieli, kde si ukážeme ako zvládol Vietnam Martin Sheen.

 

Ohodnoť článek
0