Vo filmových rozhovoroch ide stále častejšie etnická a rodová rozmanitosť do popredia. Ak nie je zastúpená nejaká menšina, automaticky to znamená diskrimináciu pre časť ľudí. V súčasnej politickej klíme sa o týchto filmoch rozpráva vždy najviac, a preto ich medializácia ešte viac nafukuje problematiku.

 

UCLA (Kalifornská univerzita v Los Angeles) vydáva každoročne štúdiu skúmajúcu diverzitu hollywoodskych filmov. Vo svojej poslednej štúdii skúmali 167 filmoch vydaných v roku 2017. Zistili, že iným ako belošským hercom spadá len 19,8 % hlavných úloh.

 

Veľkým míľnikom pre diverzitu v Hollywoode bola kampaň #OscarsSoWhite v roku 2016. Černošskí herci a filmári bojkotovali Akadémiu za jej herecké nominácie na zlatú sošku, ktoré pozostávali len z belošských kandidátov. Obsadenie filmov, ako napr. Creed či Straight Outta Compton dostalo chválu od kritikov, no od Akadémie získal nomináciu len Sylvester Stallone.

 

Je narastajúca diverzita len manipuláciou alebo má Hollywood skutočný problém?

 

Rasové znepokojenie však siaha oveľa ďalej do histórie, kedy Afroameričania čelili rozsiahlej diskriminácii a rasizmu, čo sa samozrejme odzrkadlilo aj vo filmovom priemysle. Bieli herci stvárňovali černošské postavy v divadle a neskôr aj vo filme.

 

Prví černosi sa objavili v roku 1904 v snímke Ten Pickaninnies. Znamenala pre nich začiatok menších a streotypných rol vo filmov priemysle. Zvyčajne hrali druhé husle svojim bielym kolegom v podobe sluhov, šamanov či najlepších kamarátov, alebo boli znázornení ako gangstri a obete rasového násilia.

 

 

Černošskí herci však neboli jediní, ktorí sa stretávali s diskrimináciou. Hollywood mal vo zvyku tiež namiesto ázijských hercov obsadzovať belochov, ktorí si dali na seba make-up a napodobňovali ich prízvuk. Jedným z najznámejších prípadov je I. Y. Yunioshi z Breakfast at Tiffany's (Raňajky u Tiffanyho). Napriek tomu, že v tej dobe sa rasový humor nebral až tak vážne, už vtedy sa niektorí ľudia mračili nad takým zosmiešnením japonskej kultúry.

 

Hollywood zvykne aj dnes zmývať filmy od iných etník a tým ich „vybieliť“. Toto zmazávanie rasových menšín sa nazýva whitewashing. Stáva sa to, keď daná postava je skutočnou osobou z histórie, avšak filmové spracovanie nehľadí na jej etnicitu, ako keď napr. Max Minghella, herec so zmiešaným pôvodom, no nepochybne beloch, stvárnil vo filme Social Network (Sociálna sieť) Divya Narendra, Američana s indickými koreňmi.

 

Je narastajúca diverzita len manipuláciou alebo má Hollywood skutočný problém?

 

Ak sa farba pleti knižných alebo mytologických postáv nespája s kontextom príbehu, v podstate neprekáža, ak sa pôvod herca nezhoduje a belošského hrdinu z príbehu hrá černoch alebo naopak. V dnešnej dobe sa občas ohýba príbeh v prospech diverzity. Pokiaľ to nenarúša základ príbehu a ponúka dobre napísaný film, v tom prípade sú zmeny v poriadku. O tom sme si už viac povedali v zamyslení sa nad kontroverzným hereckým obsadením Witchera.

 

 

Tvorcovia často ospravedlňujú svoje rozhodnutia v kastingu tým, že si nemôžu dovoliť neznámych hercov. Majú pravdu, že veľké mená pritiahnu do kín viac ľudí. Herci ako umelci by mali dostať možnosť predviesť svoj talent v bezhraničných možnostiach. Problém nastáva, keď ich bezhraničné možnosti obmedzujú ich hereckých kolegov. Slávni herci takto vrhajú tých menej známejších do tieňa, len aby sami ostali v žiare reflektorov.

 

Rovnako ako rasové a etnické menšiny, aj ženy v kinematografii podliehajú politizovaniu. V Hollywoode diskusiu o postavení žien opäť otvorila séria obvinení zo sexuálneho zneužívania Harveyho Weinsteina cez hnutie Me Too.

 

Neskôr 300 herečiek Hollywoodu, medzi ktorými boli Resee Witherspoon či Natalie Portman, založili neziskovú organizáciu Time's Up. Ich cieľom je bezpečné a férové pracovné prostredie pre ženy po celom svete. Herečky sa postupne o svojich nemilých skúsenostiach v Hollywoode začali ozývať vo veľkom. Na povrch tiež vyplávali neúmerné finančné ohodnotenia oproti ich mužským kolegom.

 

Je narastajúca diverzita len manipuláciou alebo má Hollywood skutočný problém?

 

Myšlienka rovnosti pohlaví rezonuje v Hollywoode od jeho začiatku. Síce muži mali vždy prevahu, občas sa našiel film, ktorý oslobodil ženy od okov streotypu.  Gone With The Wind, Now Woyager či The Thin Man naštrbili obraz krásky čakajúcej na zachránu.  Neskôr Alien, Terminátor a Star Wars priniesli ikonické ženské postavy, ktoré sa zapísali do histórie. Príbehy so silnými ženami v hlavných úlohách či filmy, kde dominuje ženské obsadenie, sa objavujú zdanlivo viac a viac.

 

 

Marvel aj DCEU prišli s príbehmi o ženských postavách a nová trilógia Star Wars má ženskú protagonistku. Avšak, v štúdii od UCLA ženy tvorili 39,7 % hlavných úloh zo 167 skúmaných filmov. Opäť sa vytvára mediálna ilúzia, ktorá nafukuje skutočný počet týchto filmov.

Exkluzivní obsah pro předplatitele REFRESHER+
Od 57,50 Kč na měsíc
Předplatit
Už máš předplatné? Přihlásit se
Proč si předplatit?

Čo sa dozvieš po odomknutí?

  • Diverzita a tlačenie ženských hrdiniek nasilu sa už neraz nepodarila
  • Ako Hollywood sexualizuje a s pribúdajúcim vekom odpratáva herečky
  • Ako scenáre zabíjajú LGBTI postavy
  • Ženy, a obzvlášť tie staršie, majú vo filmoch oveľa menej dialógov ako muži
  • Prečo bol v USA Black Panther taký úspešný a dôležitý film

Ohodnoť článek
3
Zdroj: dw.com, vogue.com, variety.com, medium.com