Máme tu opäť sobotu, čo znamená, že dorazilo ďalšie vydanie našej rubriky Tipy na filmy. V nej ti už klasicky ponúkneme trojicu skvelých projektov, ktorým by si určite mal dať šancu.

Dominik Vetrák – Brooklyn 99 (Brooklyn Nine-Nine, 2013 - , réžia: viacerí)

Brooklyn 99 som sa dlhé roky vyhýbal. Ten dôvod je tak trochu primitívny. V záplave podpriemerných a tuctových kriminálnych seriálov som bol v domnienke, že ide o ďalšiu zbytočnosť. Nezaregistroval som, že ide o komediálny počin.

 

Keď som sa konečne dokopal k prvému dielu, bolo mi jasné, že ma čaká pár príjemných týždňov, kedy si k raňajkám a vločkám budem púšťať nové diely a tešiť sa z prítomnosti oddelenia Nine-Nine. Seriál má totiž úžasné postavy. Ich prosté charaktery idú do hĺbky len občas, a tak sa nedá povedať, že by šlo o seriál s dramatickými prvkami. Rovnako tak to ale nie je ani tradičný sitcom.

 

Naši hrdinovia majú chyby, nie sú zďaleka dokonalí a v priebehu ďalších sérií sa tvoj vzťah s nimi značne prehĺbi. Čo je však najdôležitejšie, s každým ďalším dielom sa slušne pobavíš. Jednotlivé epizódy majú len cez 20 minút (série však majú po vyše 20 epizód), a tak sú ideálne na krátke vypnutia pri telke či zákusku. Daj si 1-2 časti a budeš vedieť, či ti občasný záchodový a veľmi prostý humor sadne, alebo nie. 8/10

 

Oskar Almássy – Gongdong gyeongbi guyeok JSA (J.S.A.: Joint Security Area, 2000, réžia: Chan-wook Park)

Juhokórejská filmová tvorba bola pre mňa dlhé roky pomerne neprebádaným územím. Akonáhle som sa jej však začal venovať intenzívnejšie, objavil som množstvo záležitostí, ktoré som si okamžite zamiloval. Jednou takou je aj Pohraničné pásmo.

 

Príbeh sa odohráva v demilitarizovanej zóne medzi Južnou a Severnou Kóreou, kde došlo k streľbe a stratám na životoch. A keďže situácia by mohla prerásť v opätovnú vojnu znepriatelených krajín, prichádza na scénu skupina nezainteresovaných vyšetrovateľov. Ich úlohou ale nie je zistiť, kto a ako zločin spáchal, ale prečo k nemu vôbec došlo.

 

Pohraničné pásmo nie je len výbornou sondou do života Kórejčanov, no v prvom rade aj fantastickou a citlivou drámou o priateľstve v nevhodnom období. Režisér tu funkčne spája prvky politického thrilleru a detektívky, pričom udalosti rozpráva vo viacerých líniách. Snímka však stojí aj na skvelom scenári, postavách či réžii, vďaka čomu je ten výsledný zážitok ešte dokonalejší. 10/10

 

Dušan Šutarík – Môj pes Killer (My Dog Killer, 2013, réžia: Mira Fornayová)

Povedal som si, že aspoň čiastočne splatím svoj dlh slovenskej kinematografii a voľba padla na drámu Môj pes Killer. Príliš veľa som nečakal, ale musím povedať, že ma výsledok veľmi príjemne prekvapil.

 

Hlavnou postavou filmu je mladý neonacista Marek, ktorý počas jedného (zdanlivo obyčajného dňa) zisťuje šokujúcu pravdu o svojej odcudzenej matke. Režisérka sa iste inšpirovala vo svetových artovkách či nezávislých filmoch a je to len k prospechu veci. Môj pes Killer je totiž realistický, depresívny a neprikrášlený obraz života na slovenskej dedine/malomeste.

 

Skúma otázky rasizmu, sociálnej vykorenenosti, ale aj ľudskej samoty a túžbe niekam patriť. Plusom je aj skvelá pochmúrna atmosféra a kvalitní herci. Iste, dlhé zábery a celkovo „mlčanlivý“ tón celej snímky môže niekoho otravovať, ale pokiaľ máš rád nezávislú produkciu, rozhodne by si film Miry Fornayovej mal vyskúšať. 8/10

 

Ohodnoť článek
2