Komiksy vládnu filmovému svetu. Superhrdinovia v plášťoch divákov neustále lákajú a každé štúdio túži po svojom megahite. Na poli jednotvárnych príbehov o zachraňovaní sveta je však vždy aj priestor pre originálne poňatie podobných látok. 

 

A Brightburn sa o niečo podobné pokúša. Pod producentskou taktovkou Jamesa Gunna (Strážcovia galaxie) tak vznikla odvážna variácia na tému - čo keby Superman nebol kladným hrdinom? Teda aspoň to tak spočiatku vyzerá. 

 

Začiatok skutočne pripomína Kal-Elove dobrodružstvá. Pri dome bezdetného manželského páru (Elizabeth Banks a David Denman) stroskotá mimozemská loď. Nájdu v ňom dieťa a osvoja si ho. Pomenujú ho Brandon (Jackson A. Dunn) a s dospievaním sa u neho začnú objavovať nadprirodzené schopnosti. Bude ich však využívať pre konanie dobra? 

Brightburn

Brightburn má eso v rukáve v podobe prekvapivého zvratu, ktorý sa tvorcom úspešne podarilo vykecať v traileroch, takže ho prezradím aj ja. Brandon v tomto príbehu rozhodne nebude kladným hrdinom. 

 

Svoju silu bude využívať k páchaniu zla a pred divákmi sa tak otvárajú zaujímavé možnosti po obsahovej, formálnej aj myšlienkovej stránke. Na to však môžeš zabudnúť. Tento počin je totiž po odhalení kariet iba obyčajným béčkovým hororom. 

 

Nesmierne krvavým, celkom svižným, ale aj nepríjemne predvídateľným a ignorujúcim všetky možnosti, ktoré mu vynikajúca východisková situácia ponúka. Výsledkom je tak bohužiaľ iba klasická žánrová konfekcia, akú sme v 80. a 90. rokoch minulého storočia mali plné videopožičovne (to boli také budovy, kde sa dali požičiavať nosiče s filmami, ktoré sa volali VHS).

 

Brightburn

 

Brandon teda kvôli úplne tupým dôvodom krvavo vraždí, režisér namiesto budovania napätia využíva lacné ľakačky a všetky postavy sa správajú tak, ako keby absolvovali školenie v obore Urob najstupídnejšie rozhodnutie, ktoré ti napadne. 

 

Čo by až tak nevadilo, keby to bola rafinovaná žánrová hra, ako napríklad Vreskot. Ale nie je. Vzhľadom na nízky rozpočet nemôžeš očakávať ani žiadne vizuálne orgie a metafora o postupnom odcudzení medzi rodičmi a deťmi je tak sofistikovaná, až som mal podozrenie, že jedným zo scenáristov bude samotný Forrest Gump. 

 

Ďalším problémom je, že aj napriek niekoľkým vtipným pasážam sa film berie smrteľne vážne a takmer vôbec sa nedočkáme nejakého labužníckeho pomrkávania (s výnimkou šťavnatého gore) na to, že tvorcovia sú si vedomí toho, akú somarinu vlastne točia. 

 

Brightburn

 

Chýbajú teda dobre vyvinuté tínedžerky, posilovňu navštevujúci frajeri, komické figúrky a množstvo podobných atribútov podobne pokleslej zábavy. Tvorcovia sa chcú skôr vyrovnať skvostom, ako The Omen alebo The Shining, čo im príliš nevychádza.

 

Má teda nový titul Davida Yaroveskyho (príšerne hodnotený The Hive) čo ponúknuť? Zavisí od tvojho naturelu a očakávaní. Ak sa vydáš do kina na tradičný, béčkový a nenáročný horor, mohol by si byť spokojný.

 

Hlavná postava je totiž ako nezastaviteľný vrah typu Mikea Myersa, Jasona Vorheesa alebo Freddyho Krugera vymyslená veľmi dobre a má dostatočný potenciál skultovnieť. Vraždy naplno využívajú R-kový rating a útlocitné povahy si oči určite párkrát zakryjú.

 

Brightburn

 

Tempo je vzhľadom na absenciu rozohrávania potenciálne zaujímavých tém veľmi svižné (film má s titulkami skromných 90 minút) a ten nevyužitý námet je dostatočne dobrý na to, aby si mal pocit, že sleduješ niečo zaujímavé.

 

Pomáha aj príjemná retro atmosféra (netuším, či zámerná), pripomínajúca vyššie spomínané (väčšinou) brakové kúsky známe z videa alebo nejakú 30 rokov starú, nevydarenú adaptáciu Stephena Kinga.  

 

Herci nemajú čo hrať, ale Jackson A. Dunn vie zapôsobiť desivým pohľadom a pomaly odkvitajúca Elizabeth Banks je stále dostatočne solídnou herečkou, aby profesionálne odprezentovala svoje vety a pohľady. 

 

Brightburn

 

Brightburn je premárnenou príležitosťou na originálny a kvalitný príspevok do superhrdinskej vlny. Namiesto ambícií sa vydal cestou obyčajného hororu, ktorý by mohol zaimponovať nenáročnému násťročnému publiku, ktoré urobilo hity už  z omnoho horších filmov. 

 

Ak diváci do kina prídu, tak sa jednoznačne dočkáme minimálne piatich pokračovaní, ktoré budú vymýšľať stále viac kreatívnejšie úmrtia a šialenejšie zápletky. O to išlo producentom v prvom rade a v žiadnom prípade im to nemôžem mať za zlé.

 

Mojich päť bodov z desiatich je tak prienikom medzi zmareným potenciálom a tým, že sme vo zvolenom žánri videli už omnoho horšie a menej vynaliezavé kúsky. Ak máš teda rád explicitnú brutalitu, rýchle tempo a originálne námety (aj keď nevyužité), pokojne si pár bodíkov môžeš pripočítať.

Jaké hodnocení bys dal ty?
0/10
Ohodnoť článek
5
Foto: Sony