Netflix už dnes predstavovať netreba. Streamovací gigant sa preslávil hlavne svojimi originálnymi seriálmi a hitmi a dnes patrí na špičku. Len so seriálmi sa však nehodlal uspokojiť. Dnes už patrí medzi popredné hollywoodske štúdiá aj na papieri, a tak sa tomu snaží prispôsobovať aj svoj obsah. 

Každý mesiac teda premiéruje buď očakávaný film, seriál alebo nečakaný či nenápadný hit. V dnešnom článku sa sústredíme hlavne na ich celovečeráky. Pribúda ich čoraz viac a keby sme čakali ešte dlhšie, asi by už pre nás bolo nemožné odsledovať všetky ich počiny a vybrať z nich top desiatku. 

Musíme ťa však upozorniť, že tu nenájdeš niektoré vynikajúce počiny, pretože nie sú originálne od Netflixu. Spoločnosť na ne len zakúpila práva (ako na hotové Annihilation) alebo si film kúpila ešte počas ich výroby, respektíve má exkluzívne práva streamovať ho takmer po celom svete.

 

Medzi takéto počiny patrí napríklad: Babysitter, Mudbound, Calibre, Cargo, Roma, The Ritual, The Meyerowitz Stories, Sunday’s Illness, Divines, Ravenous, O tele a duši či "prvom originálnom filme Netflixu" Beasts of No Nation, ktorý tiež len odkúpili. Samozrejme, odkúpené boli aj niektoré snímky v zozname, ale ešte pred začatím natáčania, takže sa Netflix aktívne zapájal do produkcie. 

 

Je ich skutočne veľa, no vyššie spomenuté patria medzi tie najlepšie. A teraz už k tým, ktoré Netflix vytvoril od píky. Velvet Buzzslaw od Tonyho Gilroya sme do zoznamu už nezaradili, keďže sme sa na ňom zhodli už dávnejšie. Určite ale stojí za pozornosť, o čom ti viac povieme v pripravovanej recenzii. Keďže ide o zoznam a nie rebríček, začíname pekne číslom 1.  

 

1. Hold the Dark (réžia: Jeremy Saulnier, 2018)

Mrazivá snímka sa divákom určite dostala do pozornosti najmä preto, že ju zrežíroval šikovný Jeremy Saulnier. Ten mal na konte napríklad dva veľmi chválené thrillery Green Room a Blue Ruin a jeho meno sa taktiež spájalo s treťou sériou obľúbeného True Detective. Príbehom nás film zaviedol do nehostinného zasneženého prostredia Aljašky, kde mladej žene Medore (Riley Keough) unesie syna svorka vlkov.

 

Na pomoc si zavolá novinára a odborníka Russella (Jeffrey Wright), ktorý však postupne zisťuje, že divá zver nemusí byť to jediné, čo terorizuje tamojšiu spoločnosť. Snímka nemá jednoduchú nosnú linku a pre diváka môže byť miestami príliš mätúca, no treba uznať, že Saulnier opäť dokázal vytvoriť hutnú atmosféru, chladné napätie, mysterióznosť a niekoľko naozaj skvelých scén.

 


2. Okja (réžia: Bong Joon-ho, 2017)

Jeden z najlepších netflixáckych filmov vôbec hovorí príbeh o nezvyčajných zvieratkách, z ktorých jedno od svojho detstva vychováva aj mladá Mija. Keď sa organizácie po svoj výtvor vráti, Mija sa ho odmieta vzdať, no len to nestačí. Rozhodne sa vybrať do USA a získať svojho najlepšieho priateľa späť, nech to stojí, čo to stojí. 

Zaujmú herecké výkony nielen hollywoodskych hercov (Jake Gyllenhaal, Paul Dano, Lilly Collins, Tilda Swinton), ale aj tých juhokórejských. Snímka je tak trochu emočnou žmýkačkou, no k látke pristupuje citlivo a snaží sa hlavne o sociálnu a ekologickú výpoveď. 

 


3. Gerald’s Game (réžia: Mike Flanagan, 2017)

Kingove romány sú stále skutočne vďačnou studňou scenáristických adaptácií a potvrdili to aj známe snímky posledných rokov ako It, The Dark Tower či pripravované Pet Semetary. Netflix taktiež nezaháľal a priniesol zopár vlastných, z ktorých jednou je aj tajomný Geralds Game. Príbeh snímky nám zobrazil manželský pár Geralda (Bruce Greenwood) a Jessie (Carla Gugino), ktorí sa rozhodnú vyčistiť si hlavu víkendovým pobytom na svojej chate a okoreniť si svoj milostný život trochou erotiky.

 

Tá sa ale razom zvrtne a Jessie zostane sama pripútaná k posteli, pričom pomoc je v nedohľadne. Jedlo a pitie však nie sú Jessieinym jediným problémom. Začínajú ju terorizovať hrozivé výjavy a je iba ťažké odhadnúť, čo je skutočnosť a čo nie. Treba podotknúť, že Geralds game je skutočne milým prekvapením. Thriller má svoje (často očividné muchy), no nechýba mu svižnosť, skvelá atmosféra a aj (samozrejme vďaka knihe) prekvapivá hĺbka.

 


4. 1922 (réžia: Zak Hilditch, 2017)

1922 nie je najvhodnejším príkladom konzistentnej kvality. Napriek niekoľkým hluchým miestam a čas od času nevýraznému deju ide ale o slušnú žánrovú prácu, v ktorej si milovník thrillerov nájde to svoje. Väčšina adaptácií kníh Stephena Kinga nedopadne práve ružovo, no 1922 sa môže radiť medzi kvalitnejšiu sortu.

 

Temnou atmosférou a nepríjemne deprimujúcou hudobnou stránkou dokáže divákovi pomiasť myseľ a vďaka nesileným hororovým prvkom zaviesť do sveta napätia a strachu.

 


5. Velvet Buzzsaw (réžia: Tony Gilroy, 2019)

Režisér na Oscara nominovanej snímky Roman J. Israel z roku 2017 sa po piatich rokoch opäť spojil s Jakeom Gyllenhaalom. Ich predchádzajúca spolupráca na filmu Nightcrawler dopadla výborne a z originálneho thrilleru nás mrazilo ešte pár hodín po záverečných titulkoch. Aj preto sme mali od ich nového počinu veľké očakávania.

 

Tenokrát sa vrhli do vôd hororu. Dej sa odohráva na umeleckej scéne v Los Angeles a Gyllenhaal predstavuje slávneho kritika, ktorý sa jedného dňa dostane k umeleckej zbierke obrovskej ceny. Za nález sa ale bude platiť životom.

 

Umenie spojené s hororom je trochu bizarný nápad, ktorý sa ale ukázal byť originálnou voľbou. Dočkali sme sa skvelých hereckých výkonov, ale bohužiaľ aj kolísavého scenára, ktorý má veľmi silné i veľmi slabé miesta. Pri skrátenej stopáži by išlo o pozoruhodné dielo. Aj tak ale stojí za tvoju pozornosť.

 


6. Apostle (réžia: Gareth Evans, 2018)

Veľmi slušný sektársky horor s prvkami temnej fantasy nás zavedie na izolovaný ostrov, kde žije podivná náboženská komunita. Bývalý kresťanský misionár Thomas (Dan Stevens) sa sem vydáva, aby vypátral a zachránil svoju sestru, ktorá bola sektou unesená. Na ostrove ho však čaká nejedno smrteľné nebezpečenstvo.

 

Plusom snímky je výborná atmosféra, kvalitní herci (okrem Stevensa aj Lucy Boynton a Michael Sheen) a zaujímavá mytológia. Mínusom je snáď až príliš štedrá stopáž (130 minút) a niektoré skratkovité posuny v príbehu, resp. jednotlivých postavách. Pre žánrových fanúšikov však rozhodne ide o pozornostihodný titul.

 


7. The Ballad of Buster Scruggs (réžia: bratia Coenovci, 2018)

Niekomu noví Coenovci sadli, iným nie, no a niektorí to berú ako vyložené sklamanie. Ja sa radím asi medzi prvé dva tábory, keďže som vzhľadom na antologický formát 6 na seba nenadväzujúcich príbehov veľa nečakal. Coenovci ma však občas dokázali milo prekvapiť, pričom ich príbehy vo mne rezonujú dodnes.

Ak máš rád tragické príbehy z divokého západu, štýl Coenovcov a páčil sa ti trailer, daj Busterovi Scruggsovi a jeho kumpánom šancu. Tých westernov už zase toľko veľa nie je.

 


8. Private Life (réžia: Tamara Jenkins, 2018)
Dramédia Private Life od režisérky Tamary Jenkins je v našich končinách prakticky neznáma, čo je veľká škoda. Ide totiž o jeden z najlepších filmov od Netflixu. V centre príbehu stoja manželia v strednom veku Richard (Paul Giamatti) a Rachel (Kathryn Hahn), ktorí sa márne snažia o dieťa. Do ich života vzápätí vstúpi energická Sadie (Kayli Carter) a Richard s Rachel si uvedomia, že by im práve Sadie mohla v ich problémoch pomôcť.

 

Snímke dominuje skvelý humor, ale aj silné emotívne scény a perfektné herecké výkony všetkých zúčastnených. Plusom je aj inteligentne napísaný scenár. Niekto by možno mohol mať výhrady voči trochu dlhšej stopáži, ale to je naozaj len malá šmuha na kráse. Rozhodne ide o vysoký nadpriemer.

 


9. Outlaw King (réžia: David Mackenzie, 2018)

Chris Pine sa predviedol v role škótskeho kráľa Roberta Bruca, ktorý doviedol krajinu k nezávislosti. Pomáhalo mu pri tom pár jeho druhov, z ktorých najviac divákom utkvel v pamäti asi Aaron Taylor-Johnson ako James Douglas. Režisér David Mackenzie po festivalovej premiére ešte z filmu odstrihol 20 minút, čo podľa nášho názoru ešte viac uškodilo.

 

Nič to však nemení na tom, že ide o okulahodiacu výpravu do Škótska s peknými bojovými scénami a sympatickými postavami. Zamrzí akurát tak menšie množstvo epických bitiek, skratkovité vzťahy medzi postavami (čo bude asi následkom vystrihnutých 20 minút) či nevýrazný soundtrack. Inak je však Outlaw King príjemným prekvapením a pre fanúšikov historických eposov povinnosťou.

 


10. Bird Box (réžia: Susanne Bier, 2018)
Bird Box či Velvet Buzzsaw by sa do tohto článku nezmestili, nebyť faktu, že sme stále pár kúskov od Netflixu nevideli. A nezmestili by sa sem ani vtedy, keby si pozorne neprezrieme internety a nezistíme, že musíme vyhodiť rovno 4 výborné filmy, ktoré Netflix zakúpil (nevyprodukoval). 

 

Bird Box na naše veľké prekvapenie mnohí naši čitatelia radia ešte nad A Quiet Place, hoci je remeselne, technicky (a jemne) aj herecky slabší. Quiet Place asi ublížilo, že sem-tam drhlo v logických maličkostiach, čo diváci akosi vedia odpustiť každému priemernému masovému filmu, len tomuto nie. Bird Box však má čosi do seba. 

Dobre sa naň pozerá a aj napriek nedostatku akcie a napínavých momentov nudí len málokedy. Téma je zaujímavá a úvod sa režisérske Susanne Bier naozaj podaril. Treba však poznamenať, že potenciál ostal nevyužitý a my sme zvedaví, komu padne do lona prípadná dvojka, ktorú by sme si fakt chceli pozrieť. 

 

 

Ako vidíte, hneď tri snímky sú z roku 2017, jedna už z toho aktuálneho a zvyšok z minulého roka. Ak by sme teda podobný článok chceli robiť tak rok dozadu, asi by nevznikol. Ukazuje to, že Netflixu sa začína na filmovom poli dariť a my veríme, že sa situácia bude len a len zlepšovať. Či už pôjde o ich originálne počiny, ktoré zafinancujú, alebo o nezávislé a menšie projekty, ktoré kúpia na festivaloch. Radi budeme aj za to, ak budú aj naďalej miestom pre odvrhnutých režisérov a originálnymi víziami.

Honorable mentions: First They Killed My Father, I Don't Feel at Home in This World Anymore, Tramps, To the Bone, Barry, Bright, 22 July, The Night Comes for Us, Cam, Mowgli, Our Souls at Night, Set It Up či To All the Boys I’ve Loved Before.

Ohodnoť článek
5